Elektroimpedančný mamograf MEIK

- je to zariadenie, založené na metóde elektroimpedančnej tomografie. Je určený na vizualizáciu a diagnostiku patologických zmien prebiehajúcich v tkanivách mliečnej žľazy a iných oblastiach ľudského tela, nachádzajúcich sa predovšetkým blízko k povrchu tela. Je známe, že mnohé nádory, napríklad zhubné nádory mliečnej žľazy, majú elektrickú vodivosť, t.j. schopnosť viesť elektrický prúd, ktorá sa značne líši od elektrickej vodivosti zdravého tkaniva. Elektroimpedančný počítačový mamograf umožňuje vizualizovať rozdelenie elektrickej vodivosti biologických tkanív v niekoľkých priečnych rezoch sledovanej časti tela pacienta a identifikovať tak nádory na získavaných zobrazeniach.

Základnými výhodami elektroimpedančných metód diagnostiky je absolútna neškodnosť vyšetrenia ako aj vysoká informatívnosť, ktorá je spojená so značnou koreláciou elektrickej vodivosti (elektrickej impedancie) biologických tkanív s ich fyziologickým stavom. Ďalšími prednosťami je kompaktnosť a nízka cena aparatúry, ako aj jednoduchosť procedúry vyšetrenia.

Prístroj má podstatné výhody v porovnaní so systémami, ktoré realizujú dvojrozmerné mapovanie elektrickej vodivosti. V takých systémoch nie je zabezpečená priestorová rozlišovacia schopnosť do hĺbky. Stav pokožky (škrabance, materské znamienka, podmienky zvlažovania) môžu podstatne ovplyvňovať nasnímané obrázky. Systém MEIK má však zabudovaný realizačný prístup, ktorý používa riešenie spätnej odozvy pre Maxwellové rovnice v kvázistatickej aproximácii. Táto metóda umožňuje rekonštruovať trojrozmerné rozdelenie elektrickej vodivosti (vo forme tomografických rezov v rôznej hĺbke) a takto získať kvalitnejšie a detailnejšie zobrazenia. Používaná schéma meraní robí výsledky vizualizácie prakticky necitlivými voči stavu povrchu pokožky.

V procese scanovania, prístroj pomocou jedného z 256 elektród matrice striedavo injektuje do tela pacienta slabý striedavý elektrický prúd (0,5 mA) o frekvencii 50 kHz a sníma príslušné rozdelenie elektrických potenciálov na jeho povrchu. Získané údaje sa potom využívajú na rekonštrukciu elektroimpendančného zobrazovania pomocou matematických algoritmov, realizovaných prostredníctvom počítača (PC), ku ktorému sa prístroj napojuje cez USB port.

Samotné meranie elektroimpendancie sa realizuje priložením meracej sondy prístroja k mliečnej žľaze tak, aby čo možno najväčší počet elektród bol v kontakte s pokožkou, a ľahkým pritlačením sondy smerom k rebrám. Do panelu elektród je vmontovaná svetelná dióda, ktorej svetelná škvrna pomáha presne umiestniť stred matrice nad požadovaným úsekom tela pacienta. Na obrazovke počítača sa zobrazuje dynamická mapa kontaktov, na ktorej zelenou farbou sú zobrazené dobré kontakty a čiernou - zlé kontakty (bez kontaktu). Po ukončení merania, ktoré trvá približne 20 sekúnd pre jedno meranie, je signál ihneď počítačovo spracovaný a zobrazený. Toto počítačové spracovanie vežmi užahčuje lekárom stanovenie diagnostiky pacienta.